nachádzate sa tu: Úvodná stránka → Školské aktivity → Kultúrne akcie
Kultúrne akcie
Radio Head Awards 2021.
Milí priatelia, vlastná pieseň žiačky našej školy Heidi Beretovej “The Story” priniesla možnosť uchádzať sa o titul OBJAV ROKA na Radio_Head Awards 2021. Pieseň si môžete vypočuť na Spotify, AppleMusic alebo Tidal.
Spevácky zbor našej školy „Be Happy“ úspešne reprezentoval Slovensko v japonskom Tokiu aj vďaka finančnej dotácii z Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Spevácky zbor Be Happy sa nedávno vrátil zo zahraničného zájazdu v Tokiu. O tom ako sa malý zbor z Púchova dostal do metropoly Japonska nám porozprávala dirigentka zboru Mária Jašurdová.
“Be Happy” je dievčenský spevácky zbor, ktorý pôsobí na Základnej umeleckej škole v Púchove. Vediem ho desiaty rok a prináša mi stále viac životných prekvapení. Spočiatku som si nevedela predstaviť, ako prekročíme prah našej školy či nášho malého mestečka. Po desiatich rokoch pôsobenia sa však odrazu vraciame z Japonska a stále tomu nemôžeme uveriť.
Náš japonský príbeh začal v belgickom Neerpelte, kam sme sa minulý rok odhodlali ísť s najstaršími žiačkami na naše prvé súťažné zahraničné skusy. V Belgicku súťažilo okolo 90 speváckych zborov z celej Európy. Boli sme šťastné, že sme sa umiestnili
v druhom pásme v neuveriteľne silnej konkurencii. O to viac nás ohromilo, keď sa pri nás po jednom festivalovom koncerte pristavil usmievavý pán, ktorý sa nám predstavil ako Yoshinori Kakinuma, pracovník z organizácie Asahi Cross Cultural Institut. Pozval nás na medzinárodný festival International Music Meeting Japan Tokio (IMMJ). Boli sme jediným zborom, ktorý si na tento festival vybral. Festival IMMJ nie je súťažným podujatím, ale festivalom pozvaných zborov a orchestrov so zámerom spoločného koncertovania, priateľských stretnutí a nadväzovania nových kontaktov. Pozvanie sme okamžite prijali. Neskôr sme si uvedomili, že sme tak trochu blázni, ledva sme nazbierali päť tisíc eur na belgický Neerpelt, ako chceme za necelý rok nazbierať viac než trojnásobok na Tokio?
s ktorou sme stretli aj na koncertnom pódiu, sme doňho zakomponovali aj návštevu slovenskej ambasády. Pre pracovníkov a pozvaných hostí sme pripravili spoločný koncert, na ktorom zaspievala pani Nao niekoľko sólových piesní, časť repertoáru patrila nám a časť tvorili spoločné skladby. Koncert mal veľmi dobrý ohlas a bol pre nás tak trochu aj generálkou pred vystúpením na festivalových pódiách.
V rámci samotného festivalu sme spievali na dvoch koncertoch. Prvým oficiálnym vystúpením malo byť vystúpenie na dievčenskej Konodai school. Organizátori nás však (milo) prekvapili, keď nás na úvodnom otváracom večeri vyzvali ako jediný zbor, aby sme zaspievali ostatným účastníkom festivalu. Počas celého festivalu sme sa cítili trochu privilegovane. Všade nás vítali s mimoriadnym nadšením. Tak trochu sme sa smiali a tipovali, čím to bude: či sme v Ázii pôsobili skutočne tak exoticky, alebo sme vzbudzovali sympatie tým, že nás bolo dohromady iba dvanásť. Väčšina zúčastnených zborov mala členov viac než päťdesiat. A možno sa miestnym páčil náš netradičný imidž. Ako jediný zbor sme spievali iba aranžmány populárnej hudby, na ktoré sa so staršími dievčatami momentálne zameriavame.
Možnosť zažiť naživo vystúpenia výborných zborov z rôznych krajín sveta
je jednou z najsilnejších motivácií, prečo vycestovať na zahraničné festivaly.
Náš prvý oficiálny koncert v spomínanej Konodai school bol síce poznamenaný chorobami (dve dievčatá boli choré, pričom jedna sa kvôli zdravotnému stavu koncertu nemohla zúčastniť), napriek tomu sme zožali veľký úspech. Mali sme tiež možnosť vypočuť si špičkové výkony ostatných účastníkov festivalu, predovšetkým hostiteľského zboru Konodai girls school choir. Možnosť zažiť naživo vystúpenia výborných zborov z rôznych krajín sveta je jednou z mojich najsilnejších motivácií, prečo vycestovať na zahraničné festivaly. Ide o zážitok, ktorý sa ťažko prenáša na papier, lebo ho prežijete iba tu a teraz. Mimochodom, škola má 700 žiačok a koncertnú aulu, akú by možno závideli mnohé naše veľké fakulty. Po celý čas nás sprevádzali dve sympatické žiačky, ktoré boli veľmi ochotné a usmiate. Japonsko je krajinou slušnosti a vzájomnej úcty. Viackrát sme rozmýšľali nad tým, či je táto slušnosť záležitosťou výchovy alebo či sú Japonci prirodzene srdeční. Ja tipujem druhú možnosť (prípadne obe), ale veľakrát by som bola v našich končinách vďačná aj za tú prvú. Druhou stranou mince bol však fakt, že účasť na každom koncerte bola z našej strany platená. Preto sme sa nezúčastnili aj ďaľších koncertov: boli nad rámec nášho rozpočtu.
Hlavný koncert, na ktorom účinkovali všetky pozvané zbory a tiež orchestre, sa konal v centre Nippon Seinen-kan, ktorého súčasťou je hotel, koncertná sála a kongresové centrá. Predtým ako začal samotný koncert, sme sa zúčastnili na priateľskom stretnutí zborov, na ktorom každý povedal o sebe pár viet. Ja som sa účastníkov pýtala, či tušia aká veľká je naša krajina. Všeobecný údiv vyvolalo moje oznámenie, že Tokio je trikrát väčšie ako celé Slovensko. Pred pol šiestou sme sa presunuli do zákulisia a tešili sa na vstup na obrovské pódium. Účinkovať v tejto koncertnej sále bolo zážitkom z viacerých dôvodov: pre mňa bol fascinujúci najmä fakt, že sa jednalo o miestnosť s kapacitou 1300 miest, pričom na pódiu nebol jediný mikrofón a naše vystúpenie vrátane sólového spevu a husľového pizzicata bolo počuť aj do najvyšších radov. Človek si “nostalgicky” povzdychol, predstavujúc si domácu malú sálu divadla, v ktorej sa speváci prebrodia cez množstvo káblov na pódium, aby im napokon zvukár oznámil, že musia do mikrofónov viac kričať, ak chcú, aby ich bolo počuť, inak mu to bude pískať…
Nuž, aspoň raz sme zažili pocit, že vystúpiť na pódium a zaspievať je vlastne také jednoduché.
Po tom, ako sme si užili svojich 15 minút slávy na hlavnom koncerte, sme už sledovali ďalšie výborné vystúpenia zborov a záver koncertu patril spoločnému spevu krásnej japonskej ľudovej piesne “Furusato”, ktorú zbory spievali z hľadiska, takže znela celá sála. Na záverečnej “afterparty” sme boli opäť ako jediný zbor vybraní, aby sme niečo zaspievali ostatným. A to bolo definitívne naše posledné účinkovanie na IMMJ 2019 Tokio. S Japonskom sa nám lúčilo ťažko, jeho atmosféra a srdečnosť všetkých ľudí,
s ktorými sme sa stretli, v nás ostanú asi do konca života. Ďakujeme za túto nádhernú cestu všetkým, ktorí k nej prispeli.
Mária Jašurdová
Pri príležitosti Dňa učiteľov boli 28.3.2019 ocenení aj pedagógovia Základnej umeleckej školy v Púchove Mgr. Juraj Olšák a Mgr. Zdenka Tunegová. Za celoživotnú prácu v školstve dostala plaketu J.A.Komenského naša p. riaditeľka Zdenka Tunegová. Gratulujeme!
Už tento štvrtok 26.5.2018 odchádzajú najstaršie speváčky zo speváckeho zboru “Be Happy” na najväčší súťažný európsky mládežnícky hudobný festival “EMJ Neerpelt 2018″. Na festivale sa zúčastní viac než 90 speváckych zborov z celej Európy aj zo sveta. Okrem hlavnej súťaže nás čakajú tri festivalové vystúpenia, na ktoré sa poctivo a s nadšením pripravujeme už od októbra. Držte nám palce, sme vďačné za každú vašu podporu! Nesklameme vás!
V Trenčíne boli pri príležitosti Dňa učiteľov oceňovaní vynikajúci učitelia Trenčianskeho kraja. Bol medzi nimi aj dlhoročný pedagóg našej školy, pán Ivan Sadloň (vpravo, vľavo je pani riaditeľka Mgr. Zdenka Tunegová). Srdečne gratulujeme!
“Bratislava spievaj” je festival zameraný na podporu rozvoja speváckych zborov v Bratislave, má však ambíciu rozšíriť svoju pôsobnosť aj na celé Slovensko. Umeleckým riaditeľom festivalu je Doc. Milan Kolena (pedagóg na VŠMU a umelecký riaditeľ agentúry Bratislava Music Agency). Ide o nesúťažnú prehliadku zborov spojenú s odborným seminárom zameraným na problematiku vedenia detských a mládežníckych speváckych zborov. Tento rok som bola pozvaná ako prednášajúca. Hlavnou témou seminára bola problematika motivácie a dramaturgie v detských SZ. Na večernom koncerte vystúpilo šesť bratislavských zborov. Náš spevácky zbor Be Happy bol pozvaný ako hosť festivalu. Jeho vystúpenie zožalo úspech, dovolím si neskromne poznamenať, že bolo naozaj zlatým klincom programu 
V úplnom závere odznela bratislavská premiéra mojich skladieb “Ej, padá padá rosička” a “Tancovala a neznala” a tiež hymna, ktorú som skomponovala pre festival “Bratislava, spievaj” v podaní všetkých zúčastnených bratislavských zborov.
CD “De Profundis” obsahuje skladby skomponované k dvom dokumentom “Krížové výpravy” a “Inkvizícia”. Väčšinu skomponovala Mária Jašurdová (16 skladieb), ostatné sú dielom Miroslava Šibíka. Tri kompozície sú gregoriánskymi spevmi. Dokumenty sú koprodukčnou spoluprácou televízie LUX s najväčšou katolíckou televíziou EWTN. Zámerom tvorcov bolo použiť autorské skladby nadväzujúce na tradíciu stredovekej, renesančnej a barokovej sakrálnej hudby, aby čo najviac doplnili obraz historických udalostí. “Krížové výpravy” už odvysielali viaceré televízie. Dokument “Inkvizícia” je ešte vo fáze spracovania. Na CD sa podieľali ako hudobní režiséri Lukáš Borzík a Peter Zagar, diriguje Zuzana Buchová Holičková, spieva zbor Chorus Salvatoris (BA) a mnohí sóloví interpréti. CD si môžete zakúpiť na martinus.sk alebo luxshop.lux.sk.
Vladimír Gajdoš napísal 7 skladieb pre mladých klaviristov s názvom “FOR MONIQUE”. Môžete si ich vypočuť na Apple Music, iTunes, Amazon, Deezer, Spotify, Tidal. Noty na stiahnutie nájdete na stránke ScoreExchange.
Kto si spomína na detské pesničky z audiokazety Cirkusová hviezda, ktoré v roku 1992 naspievali žiaci našej školy Jana Kretschmar a Lukáš Bielik? Môžete si ju teraz vypočuť v službách Apple Music, SPOTIFY alebo DEEZER .
Festival „Bratislava spievaj“ aj s našou účasťou
13. mája 2015 sa vo Dvorane VŠMU konal regionálny festival „Bratislava spievaj“, ktorého cieľom je podpora zborového spevu predovšetkým na bratislavských základných umeleckých školách. Postupne má festival ambíciu osloviť aj ďaľšie regióny a zamerať sa na rozvoj zborového spevu na Slovensku, ktorý momentálne zaostáva za Európou, ale pomaly sa začína prebúdzať. Festival je nesúťažnou prehliadkou zborov, ktoré si pripravia asi 10 – 15 min program s ľubovolným výberom zborových skladieb. Tento rok festival získal aj svoju oficiálnu hymnu, ktorej autorkou je Mária Jašurdová. Hymna s rovnomenným názvom bola odpremiérovaná na festivalovom koncerte. Interprétmi boli speváci všetkých zúčastnených zborov a dirigovala ju autorka. Čo nás ale poteší asi najviac, je účasť našej vokálnej skupiny „Harmony“, ktorá bola pozvaná účinkovať na festivalovom koncerte ako hosť festivalu a ktorej vystúpenie bolo, dovolím si povedať, vrcholom prehliadky. Sme veľmi radi, že „Harmony“ sa dostáva do povedomia za hranicami nášho okresu. Ďakujeme preto organizátorom festivalu, predovšetkým jeho umeleckému riaditeľovi pánovi Milanovi Kolenovi za jeho pozvanie a veríme, že týmto naša spolupráca nekončí.
Spevácky zbor „Be happy“ urobil prvý veľký krok do sveta.
Dievčenský spevácky zbor „Be happy“ sa v dňoch 2. až 5. októbra zúčastnil na nesúťažnej medzinárodnej prehliadke „Joy of Europe“ v Belehrade. Jeho cesta na festival bola náročná, ale úspešná. Na festivale sa zúčastnila iba mladšia sekcia zboru, keďže veková hranica bola prísne vymedzená. Napriek tomu, že dievčatá boli odrazu takpovediac hodené do veľkej vody, nestratili sa v nej a tento zážitok ich určite posunie vpred.
Čo je „Joy of Europe“?
Medzinárodná prehliadka detských súborov „Joy of Europe“ je tradičným podujatím, ktorého história siaha do roku 1969. Hlavnou myšlienkou festivalu je spájať deti rôznych kútov Európy a vytvoriť akési spoločenstvo, kde sa deti navzájom spoznajú, zoznámia sa s rôznymi kultúrami a zažijú aj svojich „päť“ minút slávy. Súčasťou festivalu bol veľkolepý pochod ulicami Belehradu, koncerty pre deti z belehradských škôl a v posledný deň sa konal galakoncert, ktorý vysielala v priamom prenose srbská verejnoprávna televízia. Všetky krajiny vystúpili s trojminútovým programom rôzneho charakteru. Mohlo ísť o spevácke, inštrumentálne, tanečné aj divadelné vystúpenie. Zážitkov bolo viac než dosť.
„Be happy“ na „Joy of Europe“
Ponuka zúčastniť sa festivalu prišla ešte v máji. Prihlásiť sa na festival znamenalo prejsť cez výberovú komisiu. Z každej krajiny sa totiž mohol zúčastniť iba jeden súbor. Tento rok vystúpili na festivale deti z osemnástich krajín (Nemecko, Francúzsko, Nórsko, Česká republika, Rumunsko, Litva, Turecko atď…) Po našom schválení začala tvrdá príprava. Okrem nacvičenia koncertného repertoáru bolo treba spraviť aj štúdiovú nahrávku nevyhnutnú na galakoncert, ušiť kostýmy, pripraviť sa na dlhú cestu a najmä vyzbrojiť sa veľkou odvahou, pretože sme takúto veľkú udalosť zažili prvýkrát. Verím, že dojem z našich vystúpení na festivale bol veľmi dobrý a koncerty, ktoré sme absolvovali, sme zvládli na slušnej úrovni. Samozrejme, vždy je tu veľký priestor na zlepšovanie sa. Práve porovnanie sa s ostatnými detskými súbormi nám dodalo sebavedomie, že zbor „Be happy“ kráča dobrým smerom, ale zároveň v nás zanechalo aj pokoru a obdiv k mnohým kvalitným vystúpeniam ostatných krajín. Sme radi, že ZUŠ v Púchove dostala príležitosť zúčastniť sa niečoho, čo presahuje hranice nášho regiónu. Okrem spomenutých koncertov mal festival aj iný, ľudský rozmer. Dievčatá spoznali veľa dobrých zaujímavých ľudí, najmä z rodín, ktoré poskytovali všetkým účastníkom ubytovanie. Mesto Belehrad má jednu z najväčších slovenských komunít, takže komunikácia bola výborná a okrem precvičenia angličtiny sa deti mohli porozprávať aj vo svojom rodnom jazyku.
Belehrad: mesto kontrastov
Keďže sme v hlavnom meste Srbska strávili štyri dni, mali sme možnosť trochu ho spoznať na potulkách jeho ulicami. Dnešné deti nemajú predstavu, čo zažili obyvatelia tohto mesta a celej krajiny v deväťdesiatych rokoch, dodnes však badať stopy po ničivej vojne, ktorá zmenila osudy ľudí a miest. Videli sme zbombardovanú budovu generálneho štábu, ktorú si Belehrad ponechal ako nechcenú „pamiatku“ na vojnu. Hoci je mesto veľkolepé, s množstvom majestátnych historických budov, tieto dominanty sú väčšinou ošumelé, neopravené. Bolo zvláštne vidieť schátrané fasády, pod ktorými ľudí lákali obchody svetových značiek vo svojej plnej kráse. Aj toto bola jedna z tvárí Belehradu.
Záver
Unavené, ale plné spomienok a dojmov sme sa vrátili 6. októbra na púchovskú železničnú stanicu. Mali sme za sebou krásnu náročnú cestu, z ktorej budeme čerpať ešte dlho. Verím, že táto skúsenosť nás posunie dopredu ako zbor a nebude našou poslednou. Som hrdá na všetky moje speváčky, ako festival zvládli a želám im ešte mnoho takýchto úspešných vystúpení. Chcem sa tiež poďakovať všetkým, bez ktorých by táto naša cesta nebola možná. Na prvom mieste patrí vďaka rodičom detí. Bez ich morálnej aj hmotnej podpory by naše putovanie skončilo skôr, než začalo. Obdivujem ich ochotu spolupracovať s nami na našich dlhodobých prípravách. Taktiež ďakujem všetkým mojim kolegom, najmä pani riaditeľke Zdenke Tunegovej, výboru ZRŠ, Vladimírovi Gajdošovi, vďaka ktorému sme zohnali nahrávacie štúdio – zároveň som vďačná ZUŠ v Považskej Bystrici, ktorá nám toto štúdio poskytla. Mimoriadne ďakujem našej tlmočníčke,fotografke a sprievodkyni Martine Čvirikovej, ktorej trpezlivosť a úsmev nás sprevádzal počas festivalu. Nuž a nesmiem zabudnúť na samotných organizátorov, ktorí nás prijali ako svoju rodinu a snažili sa, aby dni strávené na „Joy of Europe“ boli príjemné a plné pohody. A samozrejme,ďakujem mojim zboristkám, ktoré to so mnou museli občas „vydržať“a zároveň našli v sebe silu ukázať Európe, čo v nich je. Ešte raz ďakujem všetkým.
Mária Jašurdová, umelecká vedúca zboru „Be happy“
Spevácky zbor Harmony exceloval
V sobotu 17. mája 2014 sa členky vokálnej skupiny Harmony v zložení Mgr. Zuzana Kredatusová, Mgr. Janka Marmanová, PaedDr. Danka Sadloňová, Erika Fojtíková, Betka Várošová, Dis.Art pod umeleckýmvedením Mgr.art Márie Jašurdovej zúčastnili XXII. ročníka Medzinárodného festivalu sakrálnej zborovej tvorby v Námestove. Predniesli spirituály Go Down, Moses, I´m Gonna Sing, Oh, Sinner Man, Didn´t It Rain, I Want Jesusna vysokej umeleckej úrovni, za čo boli medzinárodnou odbornou porotou ocenené zlatým pásmom a cenou grandprix.
Mojim skvelým kolegyniam – speváčkam zo srdca blahoželám, želám im veľa úspechovv ich práci a ešte veľa ďalších krásnych vystúpení nielenv meste Púchov, ktoré často reprezentujú, ale i na iných podujatiach.
Mgr. Zdenka Tunegová, riaditeľka ZUŠ Púchov
Púchovská „zuška“ vypredala divadlo.
7.2.2014
V utorok podvečer posledného januárového týždňa si Púchovčania urobili čas na kultúru. Základná umelecká škola pripravila Novoročný koncert, kde sa spojili tri múzy umenia. Prvé, čo si mohli návštevníci divadla všimnúť, bola nainštalovaná výstava prác žiakov z výtvarného odboru vo foyer na prízemí. Oko a dušu potešili originálne maľby a grafiky, ktoré sa niesli hlavne v zimnej nálade. Samotná veľká sála v divadle dávala svojou výzdobou tušiť, že koncert bude slávnostný a určite niečím výnimočný, čo sa aj stalo.
Číslo 60 v krásnej umeleckej dekorácií dominovalo v pozadí pódia a prezradilo dĺžku života počtom žiakov najväčšej školy v meste. Základná umelecká škola si v tomto školskom roku pripomína 60. výročie svojho vzniku. Jej život je dlhý a úspešný. Začínala skromne. Prvé koncerty sa konali v malých stiesnených triedach. Potom sa žiaci a učitelia mohli dlhé roky prezentovať na pódiách a vo výstavnej sieni v starom, tak smutne skončiacom dome kultúry. Neskôr dostala „zuška“ do samostatného užívania veľkú budovu bývalého gymnázia a v jej útrobách, na mieste starej telocvične sa konali rôzne koncerty a vernisáže. V Púchove sa postavil Malý župný dom, kde vznikla krásna koncertná sieň a poskytla umeniu v meste dôstojné priestory. Tento rok sa zuške splnil ďalší sen. Koncert v novom divadle, vo veľkej sále.
Novoročný koncert sa začal pre mnohých nostalgicky a dojímavo. Riaditeľka DK Divadla Mika Vargová úprimne a zo srdca privítala zušku opäť na jeho pôde. Nie je to až tak dávno, čo tam zuška pravidelne usporadúvala koncerty. Spolu s mnohými umeleckými súbormi musela tiež opustiť starý Dom kultúry. Niečo tam však ostalo. Staručké, avšak kvalitné koncertné krídlo, ktoré prežilo aj vojnu aj obdobie po nej, ba aj spustošenie kulturáku. Tichučko čakalo na svoju chvíľu, ktorá tento rok prišla. Podarilo sa nájsť peniaze na jeho opravu a dnes tam stojí opäť… nie doráňané od necitlivého zaobchádzania a zaprášené, ale krásne, dôstojné, lesklé, s plným zvukom, pripravené na svoj ďalší debut. Po týchto krásnych slovách pani riaditeľky Vargovej ešte odznel príhovor primátora mesta Mariána Michalca, ktorý vyslovil úprimné slová vďaky a zároveň podpory pre základnú umeleckú školu. Svetlá na chvíľu zhasli a malé tanečníčky z najmladšieho odboru školy predviedli jemnú, zimnú choreografiu s výstižným názvom Snehové vločky. Výstižná hudba, kvalitné javiskové osvetlenie, spolu s kostýmami, doplnili celkovú dojemnú atmosféru. Potom sa scenár koncertu prehupol do hudobnej časti. Akordeónový súbor pod vedením pani učiteľky Márie Stupavskej rozprúdil náladu skladbou Jez od Ivana Mládka. Prezentovali sa huslisti Stanka Šímová, Michal Bodorík a Marek Špaček. Gitarista Jozef Bodorík sa bravúrne popasoval s J.S. Bachom. Výbornú sólovú akordeónovú hru predviedli Tomáš Paliesek a Katka Pantoková. Katka s prehľadom zvládla virtuóznu skladbu od N.R. Korsakova Let čmeliaka a Tomáš výborne predviedol tanečnú skladbu A.Kononeho. Talentované klavírne sólistky Linda Cehláriková, Gabriela Paganíková a Kristína Potáčová dali vyniknúť zamatovo jemnému tónu koncertného krídla a v divadelnej sále znel V. Klusák, D. Šostakovič a aj romantický Chopinov valčík. Druhá tanečná choreografia bola v podaní starších žiačok tanečného odboru. Dievčatá sa svojím tancom a za pomoci svetelnej produkcie zmenili na Morské víly a ponorili divákov do podmorského fantastického sveta. Zuška vsadila naozaj na klasiku a sálou sa niesli tóny koncertu pre priečnu flautu „la Note“ od A. Vivaldiho v podaní pani učiteľky Michaely Pavlacovej. Najprirodzenejším hudobným prejavom človeka je spev. Ten tvoril dominantnú časť koncertu. Sólovým spevom potešila poslucháčov Sabinka Solíková. Citlivo a dojemne zaspievala známu pieseň z muzikálu Chrám Matky Božej v Paríži Someday.
Spevácky zbor BE HAPPY pod vedením dirigentky Márie Jašurdovej rozveselil piesňou z jej pera Nový Rok. Karin Riljaková svojim speváckym talentom určite rozcitlivela nejednu dušu v sále. So sprievodom zboru zaspievala lyrickú a krehkú pieseň Canzone d’amor z muzikálu Matúš Čák Trenčiansky od Ľ. Horňáka. Finále koncertu ukončil spevácky zbor spirituálom Kumbajah, ktorú rytmicky oživil Daniel Janičík svojou hrou na cajon. Veľké uznanie patrí učiteľom klavíra, Vladimírovi Gajdošovi, Erike Fojtíkovej, Daniele Sadloňovej a Márii Jašurdovej, ktorí sólistov sprevádzali a taktiež uznanie patrí všetkým učiteľom, ktorí žiakov pripravovali. Hodinku a štvrť trvajúci koncert bol do posledného miesta vypredaný.
Svedčí to o neutíchajúcom a narastajúcom záujme Púchovčanov o umenie a kultúru v našom meste a o dobrom mene púchovskej Základnej umeleckej školy. Pre všetky deti, ktoré po svojom vystúpení poletovali v šatni šťastné ako motýle to bol sen a verím, že aj pre ich rodičov. A prečo je to ako sen? Lebo dnes sa už nestavajú nové divadlá, ale nákupné centrá…tam deti predsa dostanú všetko, bez námahy, bez predstavivosti im tak prirodzene vrodenej, bez zážitku z tvorenia. Tu je však nové divadlo, nové výzvy a inšpirácie, deti majú kam ísť a aj ukázať čo všetko dokážu. Keď nie je miesto na umenie, nie je miesto na krásu a tá potom zaniká. Umenie totiž vyvoláva prianie uskutočniť sen a dáva zároveň dôveru, že ten sen sa uskutočniť dá ..a budúcnosť náleží tým, ktorí tomu veria…
Aj keď už odznel posledný tón koncertu, budú ďalšie. Pevne verím, že tieto krásne melódie, výtvarné a tanečné umenie si nájdu vždy takú fantastickú odozvu. Neostanú bez povšimnutia a ľudia si ich budú odnášať vo svojom srdci. Prajem všetkým Púchovčanom, aby bol tento rok pre nich plný harmónie, šťastia a splnených snov. Ďakujem mojim kolegom, ktorí deti na koncert pripravili, pani učiteľkám z výtvarného odboru Márií Dorčíkovej, Janke Michalíkovej a Elenke Dundekovej za nádhernú výzdobu sály a prípravu výstavy, Nataši Močkovej za pomoc pri výzdobe a za účinkujúcich ďakujem všetkým ľuďom, ktorí na koncert prišli. Ďakujem aj tým, ktorí púchovskú kultúru podporujú. Takto umenie z našich životov nezmizne.
Jana Marmanová
.
.
Ocenili najlepších pedagógov Trenčianskeho kraja
(1. apríla 2012)
Pri príležitosti sviatku učiteľov, ktorý je každý rok 28. marca, sa v Galérii M.A.Bazovského V Trenčíne oceňovali najlepší pedagógovia Trenčianskeho kraja. V piatok 23. marca si z rúk prednostu krajského školského úradu Ing. Ondreja Divinského prebralo plaketu celkom 20 učiteľov. Medzi ocenenými nechýbal ani pedagóg z Púchova. Stala sa ním Mgr. Zdenka Tunegová súčasná riaditeľka Základnej umeleckej školy v Púchove. Z ocenenia mala veľkú radosť a ako sa sama vyjadrila :“…bez mojich fantastických kolegov by som to nedokázala, som šťastná, že pracujem s takým kolektívom…. “ P. Zdenke Tunegovej zo srdca gratulujeme a želáme jej v ďalších rokoch veľa zdravia, šťastia, osobných a pracovných úspechov a ďakujeme jej za výbornú reprezentáciu našej školy a mesta Púchov.
Kolektív učiteľov ZUŠ v Púchove